XXVI

Netreba mi vedieť, prečo tvoja temnota velebí moju posteľ.
Netreba mi vedieť, prečo tvoje horúce ruky prenikajú mojim telom.
Netreba mi vedieť, prečo mi srdce rýchlo bije.
Hoc mám na to odpoveď.
Nekonečne plynúce hodiny nepoznajú čas v tvojom objatí.

Netreba mi vedieť, prečo si tu a dokedy ostaneš.
Netreba mi vedieť,  kam až siahajú tvoje nekonečné hĺbky.
Netreba mi vedieť, koľko temných nocí zasiahneš môj tep.
Mám i na to odpoveď.
Nekonečnosť v objatí, spaľujúca i tíšiaca.

Neha aj bič.
Nechci odo mňa nič, hoc celá sa ti dávam.
Kotva aj kríž.
Takmer to nestojí nič.
Len tiché vzdychy v nekonečnosti,
len trochu duše prehodenej cez pelesť postele.

Nie, netreba mi vedieť... čo viem.