IV

Päť  prstov, letná noha, plyniem po nej zrakom,

posledný paprsok slnka skĺzol po nej ako závoj vítajúci prízraky noci.

Päť prstov a po nich si kráča svoj príbeh príchodiace šero,
v dyme zabalené, voňavej noci idúc v ústrety.

Tu ma kolíš, na hrane súmraku, objím moje telo.

Tmou oblíž kožu moju, vsaj sa do jej  pórov

a našepkaj duši, čo sama nepriznané tuší.

Milenec v obchvate, pravica prednosti nepriznaná,

ani ľavá tvár nie je sústredená, len poznatok tichý v povetrí,

čo ledva sa hýbe chladom poddajným dúškom v parnom dni.

Tu a tam kolíšem sa, päť prstov do rytmu hýbajúc,

nedbalo na posmech v rytme tieňov a čiar,

tu a tam, kolíšu sa s telom so symfóniou v duši.

Unášaná v hravom prúde noci, čerstvý závan vzduchu,

ako nový príliv energie, do tela, do pórov, do duši.

Tiene tmavé, lampy sa ihrajú na piatich prstoch.

Lýtkami zapálené odlesky putujú, od prstov vzdialené,

šuchotom nočných živlov tvorené, stehnami zatrasú.

Nič duchaplné, žiadne vznešené slová neplynú...

Tu a tam, kolíše sa len bytie samotné, v područí škemrajúc.

Či to záchvev stebiel nocou poláskaných?

Dualita v jednote, jednota v dualite.. nestratená.