VI

Kiež stromom by som mohla byť, korene pomaly vrastajúce,
konáre objímajúce i lístie spevom šuchotavým.

Kiež vodou by som mohla byť, pramene plynúce,

vlny hojdavé i pokojným tokom poddajným.

Kiež ohňom by som mohla byť, plamene hravé, spaľujúce,

divadlo ohnivé i krivolakým písmenom šarlátovým.

Kiež vtákom by som mohla byť, perie bezpečia objímajúce,

prelet vzduchu v povetrí i pazúrom občas zlomocným.

Kiež vlkom by som mohla byť, v divokosti zviera kráčajúce,

srsť teplom ochranná i zubom ostrým krvavým.

Ale som, čím som.. i s tým sa nachádzam a v úžasnom poznaní,
občas oblečená, občas nahá, nedbalo kráčam.

I mohla by som vlkom, ohňom, vodou, či stromom byť, i vtákom prelietavým.
Časť všetkého vo mne je.

A pritom nie som celok pozliepaný.

Hoc na kusy rozbili ma v ilúzii, len časti v slnku ihravé,

črepy blyšťavé, kúsok z pohára, kde močíš svoje pery.

Tu sedíš, predo mnou, v rytme koľajníc nespútaný,

o tebe píšem, v dyme milenec zahalený, čo stráži svoj chrám.

Načrieť dlaňou do tvojich hlbín, ohňom sa na chvíľu stať.

Či budeš so mnou tancovať v plameňoch?

Či aj v pokojnom riečisku plynúť, či stáť.

Ničím a všetkým nie som, no všetkým a ničím medzi tým obsiahnutá.

A ty so mnou, keď plamene vkladáš do útrob mojich.

Koľajníc pár, čo križovatky občas spoja.. cesta kolomažou voňavá.
I iskry z pod mohutných kovových tiel.

Príbehom meňavá, vezmi ma do perín a polož na ne v objatí so mnou svoju hruď.

Kiež by som mohla povedať, už len buď...