V

Dve liany, on a ona.. ticho a tma, hudba hrá,

opona otvorená, svetlo nemé, telá pohodené,

tu a tam, plynú v odlesku Cháronovej moci.

Nepýtaj sa, veď ani by si sa nepýtal... načo táto trápnosť noci.

Telo o telo, duša o dušu... krásny to prízrak moci,

Či odovzdania? Či pokora chýba?

Blízko a tak ďaleko si.

Úsmev vodou schladený?

Či len samým ohňom nezvládnutým?

Kameňom zveš sa..

Príbehy, temnoty, svetlo.. to, čím sa zveme,

ľahké je stavať s prvkami ilúzie, i v temnote,

vo svetle ťažšie to ide.

Netopierí chlad závanom krídiel sa norí,

vnútrom jednorožca krv a pot v deji morí.

Kde zabudnutá večnosť krás?

Dym v sladkom páperí, mihot krídiel,

oheň i smrad. Hoc necítiť ho.

Tmou v páperí noci plyniem a dýcham.

Krídla stratené, hoc mávajú biedne v ústrety noci,

bábky za oponou v príbehoch plynú,

ruky noci načahujú sa pre to.