XXIII

Dýchaj ma,
dýchaj ma ako kolomaž za letného súmraku plynúcu zo železničných koľajníc,
dýchaj ma ako voňavý koláč za zimných večerov z rúk matky,
dýchaj ma ako teplú lúku za letného večera pri symfónii cvrčkov,
dýchaj ma ako zem sálajúcu hnilobnú vôňu listov za jesenného dňa,
dýchaj ma ako svieži ľadový vzduch za zimného rána, tisnúc si nos na ľadové okno pomaľované mrazom.
Neprestávaj dýchať...