XXIV

Rozbi ma ako krehkú sklenenú výplň
a potom si ma znova skladaj.
Hraj sa s mojimi úlomkami
a precíť ich hrany.
Zapichujúce sa do tvojich rúk,
nechaj prúdiť horúcu krv pomedzi ne.
Obklop ma celú a pozri sa cez ne,
tak ako sa slnko svojimi lúčmi
ihrá s jej odleskami.
Nepodľahni ale ilúzii o ich spektre.
Len skladaj a hraj sa.
Krv a pot, zanechaj na nich.