Bojovník, s vlkmi v lese ukrytý,
pochabé skúšať ho uloviť,
ak nechceš byť lovený.
Stopy pravidelné a predsa mätúce,
vo svojej podstate neuchopiteľné.
Teplá krv či teplá srsť,
nechci ju piť z mojich úst.
Len jemne ťa lonom zahalím,
kde pálčivá bolesť snúbi sa s opojením.
Veleb môjho divokého ducha,
hoc zdá sa byť baránkom v rúchu
pochabým.
Vnímajúc neviditeľné,
inštinktom poháňané,
v teple krvi pod srsťou ukryté.
Navždy nevypovedané...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára