Sťa kvílivá víchrica v koži zakliata tvoj démon zdá sa byť,
most noci, opojným žalmom i krikom chceš žiť.
Čo duša tvoja tají, čo skrýva tvoja pláň,
keď tma tvoje svetlo do plášťa drzo halí
a dotýkaš sa ma slovom plamenným.
Sťa uhoľ potemnený tvoj hlbočinou páchnuci zrak,
Achillova päta, havran biely, z krídiel vrak.
Čím poláskať tvoje zúbožené pery,
ktoré v slasti ma často krát lapené mali
a v očiach neha, oheň i čierny temný mrak.
Sťa kaluž blatom mojim ušpinená, chvíľami kat.
Kde náplasť na tvoje perie vziať?
Keď hladiny moje čerí, voda nie je brat.
Ani sestrou nemôžem byť, hoc mnohým som,
v objatí tvojom, korene v srdci, zvráskavený strom.
Sťa slaný tok sa riniem v plynutí, éter štipľavý,
víno v žilách, jazyk škemravý, schovám v tvojom páperí.
Bolesť mi nevadí, démon v tanci ohnivom,
svetlom nocou žiari na mojej pochabej tvári.
Divadlo tieňov, štyri paže v jednom objatí.
Temnotu poláska i dušu na chvíľu napraví.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára