Cyklicky vzaté, časom si plynieme, tam
i späť.
Len jemná slučka ostane po nás,
ako dotyk labutích krídel na vode,
čo sčeria ju svojou prítomnosťou.
Sedím tu, pod starým stromom s vetvami
skláňajúcimi,
sťa by chceli letmým dotykom splynúť
v mojej duši.
Sedela som pod ním vtedy, teraz a aj
potom budem.
Prítomný tvoj tieň so mnou hľadieva do
diaľav,
šepkajúc s listami tichú pieseň časom
menlivú.
Ako si ma za ruku chytil, v prítmí noci,
pod ním,
i ako si ju púšťal z tvojich dlaní,
bez neho.
Tichý svedok našich duší, koreňmi sa
v nich pohráva.
Dve duše, jeden strom,
len čas s vetrom nespútaným,
len čas s vodou plynúcou,
len čas s dotykom krídiel labutích.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára