Mocná Valhala, rinčanie kovu a sladkosť krvi.
Do pery si hryziem, cícerok krvi bez tvojich pazúrov
na kožu sa lepí.
Svetu dal si šialený rád, oheň v tebe, oheň vo mne,
rieka i smrad.
Nový život z jari vznikal, náš prekročil i jeseň.
Rozklad, hoc blahodárny, na hrudi mi sedí tieseň.
Občas sa k láske staviame ako kat.
Či hodní sme toho? Či magický zvrat.
Ticho tu plyniem, sťa démon plíživý.
S úctou vkladám slová do hry, ja a ty.
Tak málo by to bolo, dve slová,
hranice, z ktorých utiekli sme.
Kto koho sa bál? Či niekde uviazli sme?
Chrbtom sa mi obraciaš,
hoc na hrudi ma nosíš.
Nie, neobrastiem ťa už ako strom,
ani uhlík v dlani spálený,
ani dlaň, čo voda cez ňu tečie, deravá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára