Serafíni, sily a mocnosti,
vzduch presiaknutý dušou i ohňom,
i nebo, čo vládne nad vodami.
Mohutnosť vecí v duší rozpínavá,
obsiahnutá v pohybe hviezd a svetov.
Kolíšem sa v povetrí, prúdom unášaná,
v univerze nekonečnom bodka malá.
Pri tebe nahá, do kosti, cez diery uletela,
duša stará, v pokoji i v starosti,
kľudná i dravá, svetlo v kvapke rosy,
ilúzia bytosti, čo ráno v tráve sa hráva.
Naber ma ešte raz do dlaní,
cez srdce ostrá čiara, pretečiem nimi,
ohnivá nech je tvoja žiara,
voda, len memento, hmlistá sa para.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára