Až raz zabudnem, ako chutia tvoje pery,
až raz zabudnem, ako šumí tráva,
až raz zabudnem, ako ako chutí šialenosť,
až potom mi povedz... dosť.
Nie teraz, keď som všetkého plná,
nie teraz, keď mi občas stekáš po líci,
nie teraz, keď cítim každú svoju kosť.
nie teraz, keď ťa mám už dosť.
Paradox.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára