XVI

Ak raz prekročíš svoj tieň, môj milovaný,
dlaň v dlani, podáme životy svoje v nich,
divoké kone, biely i ebenový,
v rozpažených krídlach mocností.

Ak raz sa prestaneme opúšťať, môj  milovaný,
tak i pokoj vody a žiara ohňa v ňom,
na hladine plameň ligotavý,
v hlbočine nebesá, v úcte rozpínaví.

XV

Rozpáraj moje vnútro,
spáľ hnis a vredy, nočné mory.
zahaľ ho do krídiel havraních,
zaplň ho chutnou dávkou nehy.

Vyzleč ma z kože ulepenej,
od všetkých rúk i dychov,
krvavú červeň spáľ na nej,
modré temno na hladine, nov.

Pokoj a mráz, oheň mlčky plápolá,
voda tíši svoj tok, zamrzli ruky,
hlasy v hlave, tma a kroky,
nahá v srdci, krv tá istá.

Vášeň plynie mojim telom,
chladná i horúca, vyber si.
Ďalšia ilúzia, keď nevieš kto som.
Vo vnútri sa ťa dotýkam.

Miazga, lepkavý strom...