Pena dní o skaly sa triešti,
sťa slza rozbitá o tvoju nemú tvár,
ostré hrany skaly voda premení,
no nie v okruhliak opaleskujúci na zemi.
Milý môj, kedy sa rana zahojí?
Soľou vyštípaná, dievčatko z dávnych dní.
Čajky sťa malí padlí chichotaví anjeli,
nekonečné ticho halia do trepúcich sa krídiel.
V drsnosti krása, neha v povetrí,
slnko vo fľaši, túžba sťa krvavá riava.
Zazdalo sa mi, že pierko si mi poslal v Dunaji,
no to len Démon hlbinný prst ku mne dvíha.
V riave oheň zdá sa, no to len večerná krása,
čo v žiari krvavého slnka predzvesťou jest.
Démon z vody rukou zjazvenou máva,
och, to len noc mi sadá do perín.
Teplo neprichádza...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára